Keď povieme vetu: “Každý je lídrom na svojom mieste”, zvyčajne sa stretnem s udivenými pohľadmi.
A vždy sa niekde vynorí komentár typu: „Ale veď ja nie som líder“, „Ja nie som formálny líder“, „Ja nevediem, ľudí, som tu iba seniorný expert na…“, „A keď to absolvujem, dostanem ponuku na vyššiu pozíciu?“
A kedysi sme to takto vnímali – líder som vtedy, keď som na formálnej pozícii lídra – mám formálnu právomoc viesť ľudí, rozhodovať, riešiť problémy. A aj ja som viedla programy iba pre formálnych lídrov alebo pre ľudí v talent manažmente, ktorí mali predpoklady sa ním stať.
Čo sa teda zmenilo, že začíname omnoho intenzívnejšie vnímať potrebu používať lídership na každom pracovnom mieste?
Žijeme VUCA svet – premenlivý, neistý komplexný a mnohoznačný a dnes už aj BANI svet – ak sme vo svete VUCA mali nejednoznačnosť a nestabilitu, s BANI máme chaos a nepochopenie toho, ako celý tento chaos vznikol. (Viac sa o VUCA a BANI dozviete v našom podcaste )
Znamená to, že súčasní lídri sú vystavení omnoho väčším výzvam – nemajú dostatok informácií pre rozhodovanie, témy sú komplexné a globálne a jeden líder dnes už ťažko dokáže všetky tieto témy obsiahnuť, vytvoriť si komplexný pohľad a rozhodnúť v každom detaile.
V leadershipe 21. storočia už neexistujú osamelí úžasní lídri, ktorí všetko dokážu a všetko vedia, pretože to v dnešnom komplexnom a globálnom svete to proste nie je možné. Namiesto jedného CEO vznikajú manažérske tímy kde dopĺňajú v svojich kvalitách a na základe toho spoločne riadia firmy a rozhodujú.
A dnes potrebujeme ísť ešte ďalej. Lídrom je totiž každý, kto berie svoju zodpovednosť za priestor, pracovnú pozíciu, ktorú má moc/poverenie ovplyvniť.
Čo to znamená konkrétne? Aj pokiaľ som v pracovnej pozícii experta, povedzme pracovníka oddelenia kvality, neriadim žiadny tím, organizujem len svoju prácu a spolupracujem s kolegami, mám vždy tri role:
1. Expert – tu som možno aj na 80%, pretože vykonávanie konkrétnej práce je moja pracovná náplň.
2. Manažér – potrebujem riadiť svoj čas, priority, vytvárať spoluprácu s kolegami v tíme, nadriadeným ale aj s kolegami z iných oddelení alebo s projektovými lídrami, lídrami v maticovej štruktúre.
3. Líder – potrebujem rozumieť vízii spoločnosti, vnímať dianie, zmeny, rozhodnutia z vyššej perspektívy, prinášať riešenia pre moju oblasť nie z perspektívy môjho pracovného miesta, ale z pohľadu toho, čo prináša organizácii prosperitu, kde dokážu oddelenia ľudia spoločne dosahovať výsledky a používať svoje silné stránky. Je dôležité vnímať svoj diel zodpovednosti za konečný výsledok, vedieť zlaďovať záujmy aj v konfliktných situáciách a hľadať spoločne riešenia, byť proaktívny a zároveň rešpektovať druhých.
Byť skutočne prínosným prvkom organizácie si vyžaduje prácu aj so sebou, rozvoj svojho osobného leadershipu. Zvládanie svojho ega, budovanie komplexného pohľadu, hľadanie nových perspektív pre riešenia, schopnosť adaptovať sa na nové podmienky, vedome viesť zmeny.
Organizácie, ktoré chcú byť úspešné aj v budúcnosti, budujú toto nastavenie u svojich ľudí, pretože v rýchlych zmenách a komplexnosti tém už lídri nedokážu dávať pokyny, kontrolovať a mikromanažovať. Potrebujú ľudí ktorí rovnako rozumejú vízii a jej základe každý na svojom mieste dokáže urobiť konkrétne rozhodnutie a
prebrať zaň zodpovednosť, reagovať na vývoj situácie a upraviť ho podľa potreby a prispievať aj k spoločným riešeniam pre organizáciu.
Nároky na každú pracovnú pozíciu stúpajú, neistota spojená s rýchlymi zmenami prináša pochybnosti, negativitu, obavy, strach.
A práve ten kúsok lídra v nás, ktorý má každý z nás v sebe, je zdrojom energie, ktorá nám dáva silu tvoriť si svoju budúcnosť, neostávať v energii prežívania.
Potrebujeme vnímať, cítiť víziu, pretože ak ju cielene netvoríme, nie sme si vedomí nových možností, potom nevidíme ani možné riešenia. A ak nevidíme možnosti, neveríme, že sa niečo môže zlepšiť, nedávame tam pozornosť, je malá
pravdepodobnosť, že sa niečo udeje Lídri boli vždy nositelia nádeje a možností. A dnes táto úloha patrí každému z nás – a je taká veľká ako je veľký náš priestor, za ktorý máme zodpovednosť.
Autor: Dagmar Keryova