S exponenciálnym rastom generatívnej AI sú fake news, dezinformácie a online podvody čoraz sofistikovanejšie a rozšírenejšie. V tomto prostredí sa digitálna gramotnosť stáva nevyhnutnou zručnosťou pre lídrov na všetkých úrovniach. Už nestačí byť len pasívnym konzumentom správ, ale je potrebné aktívne sa zapájať do tvorby a šírenia kvalitných informácií. To, čo zdieľame alebo píšeme, má vplyv nielen na ostatných, ale aj na dáta, ktoré spracováva AI.

V dnešnej dobe, keď máme prístup k nekonečnému množstvu informácií, je pre lídrov kľúčové vedome rozlišovať fakty od fikcie. Kritické myslenie sa preto stáva dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou vedenia tímov a organizácií. 

Okrem toho, že kritické myslenie pomáha identifikovať dezinformácie a fake news, rozvíja aj analytické schopnosti a zručnosti pri riešení problémov. Podporuje otvorenosť voči rôznym perspektívam, čo vedie k produktívnejším rozhovorom a hlbšiemu pochopeniu zložitých problémov. Pre lídrov je kritické myslenie zásadné nielen pre ich osobný úspech, ale aj pre úspech ich tímov.

Lídri ako vzory kritického myslenia

Lídri nesú zodpovednosť nielen za svoje rozhodnutia, ale aj za to, ako vedú svoje tímy v čase informačného preťaženia. Kritické myslenie by sa preto malo stať súčasťou organizačnej kultúry. Je dôležité, aby aj svojim tímom ukázali, ako správne hodnotiť informácie, ktoré dostávajú, a ako sa efektívne rozhodovať na základe overených faktov.

To znamená, že lídri by mali neustále zlepšovať svoje schopnosti kritického myslenia a podporovať rozvoj týchto zručností aj u svojich členov tímu. Je potrebné, aby vytvárali prostredie, v ktorom je prirodzené klásť otázky, hľadať viaceré zdroje informácií a uvažovať nad dôsledkami svojich rozhodnutí.

Overovanie zdrojov ako základná zručnosť pre lídrov a ich tímy

V dnešnom preplnenom mediálnom prostredí je čoraz ťažšie rozlíšiť dôveryhodné informácie od tých zavádzajúcich. Preto je nevyhnutné, aby sme vedeli kriticky hodnotiť zdroje správ. Položme si pri čítaní otázky:

  • Kto je osoba, ktorá nám podáva informáciu?
  • Aká je jej pozícia a vzťah k udalosti?
  • Prečo ju novinár cituje ?
  • Sú to fakty alebo názory?
  • Ako táto osoba pozná fakty?
  • Aký je jej záujem hovoriť s médiami?

Tieto otázky by mali byť súčasťou každodenných diskusií v tímoch. Lídri by mali podporovať svojich členov, aby sa pýtali, preverovali informácie a nebrali ich ako samozrejmosť.

IM VAIN: Nástroj na hodnotenie zdrojov 

Jednou z účinných metód na rozlíšenie medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi poskytuje akronym IM VAIN. Tento nástroj, vyvinutý odborníkmi z Centra pre mediálnu gramotnosť na Stony Brook University, sa používa aj pri vzdelávaní novinárov. IM VAIN môžeme v preklade chápať aj ako „Som nepresný“ alebo „Som nedôveryhodný“, čo nám pripomína dôležitosť kritérií, ktoré musíme zohľadniť pri hodnotení informácií.

Čo jednotlivé písmená znamenajú?

  1. Nezávislé (Independent) zdroje sú lepšie ako zaujaté. Napríklad, generálny riaditeľ môže mať hĺbkové znalosti, no zároveň má záujem vyzdvihovať pozitíva svojej spoločnosti a ignorovať negatíva.
  2. Viacero (Multiple) zdrojov je lepších ako jeden. Ak informáciu potvrdzujú viacerí nezávislí ľudia, zvyšuje to jej spoľahlivosť.
  3. Zdroje, ktoré overujú (Verify) fakty, sú lepšie ako tie, ktoré len tvrdia. Fakty a dôkazy by mali byť vždy uprednostnené pred subjektívnymi názormi.
  4. Spoľahlivé a informované (Authoritative/Informed) zdroje sú lepšie ako neinformované. Odborníci by mali mať prednosť pred tými, ktorí nemajú dostatok znalostí.
  5. Menované (Named) zdroje sú lepšie ako anonymné. Hoci anonymné zdroje môžu byť užitočné, ich dôveryhodnosť je často nižšia. 

IM VAIN je efektívnym nástrojom, ktorý by lídri mali aktívne využívať vo svojej praxi a učiť ho aj svoje tímy. Týmto spôsobom môžu vytvárať prostredie, v ktorom sa šíria len overené a spoľahlivé informácie, a tým prispievať k zdravšiemu informačnému prostrediu.

A na záver: Zastavme sa predtým, než zdieľame 

Jedným z najdôležitejších a najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti falošným správam, je zastaviť sa a dôkladne zvážiť, čo zdieľame. Nejde len o to, či je informácia dôveryhodná – musíme si tiež uvedomiť, aký dopad môže mať jej šírenie na nás aj na ostatných. Každé naše rozhodnutie zdieľať informáciu nesie so sebou zodpovednosť, a preto je kľúčové premyslieť, či jej zdieľanie prináša skutočnú hodnotu.

 

Viac o nových kompetenciách lídrov, ku ktorým patrí aj kritické myslenie a digitálne zručnosti si môžete vypočuť v 3.epizóde nášho podcastu: Kompetencie lídra vo VUCA svete